Ďalekozrakosť nie je len o dioptriách.
Môže spôsobovať škúlenie, tupozrakosť, horšie videnie do blízka aj do diaľky, bolesti hlavy či ťažkosti pri učení, čítaní a písaní.
Čo je ďalekozrakosť?
Ďalekozrakosť (hypermetropia) vzniká väčšinou preto, že oko je menšie a kratšie, ako by malo byť. Čím je oko kratšie, tým býva ďalekozrakosť väčšia a potrebuje silnejšie plusové okuliare.
krátke oko
Ďalekozrakosť
normálna
dĺžka oka
U detí je určitý stupeň ďalekozrakosti prirodzený. Detské oko je malé a počas rastu sa predlžuje, preto sa ďalekozrakosť môže (ale nemusí) postupne zmenšovať.
Detské oko má zároveň veľkú schopnosť zaostrovať a dokáže tak časť ďalekozrakosti samo vyrovnať. Práve preto môže mať dieťa ďalekozrakosť a napriek tomu na vyšetrení vidieť dobre.
To však ešte neznamená, že okuliare nepotrebuje.
Každé dieťa zvláda ďalekozrakosť inak
Niektoré deti dokážu bez ťažkostí zaostriť aj vyššie plusové dioptrie. Iné môžu mať problémy už pri nízkej ďalekozrakosti.
Preto o potrebe okuliarov nerozhoduje iba počet dioptrií. Dôležitý je vek dieťaťa, zraková ostrosť, postavenie a spolupráca očí, prítomnosť tupozrakosti a tiež ťažkosti dieťaťa.
Dieťa teda nemusí vidieť rozmazane, aby mu ďalekozrakosť spôsobovala problémy. Problémy môžu byť aj iné.
Schopnosť zaostrovať sa už približne od 10. roku života postupne znižuje. Dieťa preto nemusí zvládať svoju ďalekozrakosť rovnako dobre počas celého detstva. To, čo ešte v mladšom veku dokázalo bez ťažkostí doostriť, mu môže neskôr začať spôsobovať problémy.
Ako sa môže
ďalekozrakosť prejaviť?
Ďalekozrakosť môže mať veľmi rôzne prejavy. Niektoré deti nemajú žiadne viditeľné ťažkosti, u iných si rodičia alebo učitelia všimnú problémy najmä pri dlhšom čítaní, písaní alebo kreslení.
Dieťa môže:
-
horšie vidieť do diaľky aj na blízko,
-
rýchlo sa unaviť pri čítaní alebo písaní,
-
mať bolesti hlavy alebo očí,
-
slziť,
-
strácať záujem o čítanie či kreslenie,
-
byť pri práci na blízko neposedné,
-
ťažšie sa sústrediť,
-
zamieňať si písmená alebo preskakovať pri čítaní,
-
písať neúhľadne.
Tieto prejavy samozrejme nemusia byť spôsobené iba očami. Nevykorigovaná ďalekozrakosť však môže byť jednou z príčin.
Prečo môže ďalekozrakosť spôsobiť škúlenie?
Keď sa dieťa snaží ďalekozrakosť samo doostriť, oči sa pri zaostrovaní prirodzene stáčajú aj smerom dovnútra.
Ak musí dieťa zaostrovať príliš veľa, môže sa stať, že sa jedno oko začne ubiehať smerom k nosu. Toto škúlenie sa nazýva ezotropia.
Správne okuliare znižujú potrebu nadmerného zaostrovania, a tým môžu škúlenie zmenšiť alebo odstrániť.
škúlenie ľavého oka smerom k nosu kvôli nadmernému zaostrovaniu
okuliare prebrali zaostrovanie dioptrií a škúlenie v okuliaroch už nie je prítomné
Prečo môže vzniknúť tupozrakosť?
Zrak dieťaťa sa po narodení ešte len vyvíja. Mozog sa musí naučiť správne používať obraz z oboch očí.
Ak je obraz počas tohto obdobia dlhodobo neostrý alebo jedno oko škúli, zrak sa nemusí správne vyvinúť. Vzniká tupozrakosť (amblyopia).
Tupozraké oko pritom nemusí byť choré. Problémom je, že sa počas detstva nenaučilo dostatočne dobre vidieť.
Preto je dôležité ďalekozrakosť, ktorá ohrozuje vývoj zraku, včas odhaliť a korigovať.
Ďalekozrakosť zvyšuje riziko škúlenia a tupozrakosti
Veľká populačná štúdia z Cambridge od Janette Atkinsonovej a jej kolegov ukázala, že deti s významnou ďalekozrakosťou zistenou už v dojčenskom veku mali 13 násobne vyššie riziko vzniku škúlenia a 6 násobne vyššie riziko tupozrakosti.
Pri nosení okuliarovej korekcie sa tieto riziká znížili približne na 4 násobne pre škúlenie a 2,5 násobne pre tupozrakosť.
Okuliare u detí preto nie sú len pomôckou na lepšie videnie. Ich úlohou je aj vytvoriť správne podmienky pre vývoj zraku a znížiť riziko škúlenia a tupozrakosti.
Prečo meriame dĺžku oka?
Pri ďalekozrakosti býva oko často kratšie, ako by malo byť. Preto deťom meriame aj jeho dĺžku – tzv. axiálnu dĺžku oka.
Meranie nám ukáže, aké veľké oko dieťa má a či jeho dĺžka zodpovedá veku. Ak je oko výrazne kratšie, môžeme už z merania predpokladať, že bude mať viac plusových dioptrií.
Samotná dĺžka oka však na určenie okuliarov nestačí. Potrebujeme poznať aj dioptrie, ktoré u detí presne meriame po kvapkách. Oba výsledky potom hodnotíme spolu so zrakovou ostrosťou a postavením očí.
Meranie je rýchle, bezbolestné a bez dotyku s okom. Pri ďalších kontrolách nám umožňuje sledovať aj to, ako oko rastie a ako sa ďalekozrakosť vyvíja.
Prečo meriame deťom dioptrie po kvapkách?
Detské oko dokáže veľmi silno zaostrovať. Dokáže tak počas bežného merania časť ďalekozrakosti skryť a výsledok môže ukázať menej plusových dioptrií, ako dieťa v skutočnosti má.
Preto pri presnom meraní používame kvapky, ktoré zaostrovanie dočasne uvoľnia. Až potom môžeme zistiť skutočnú veľkosť ďalekozrakosti.
Preto sa tiež môže stať, že po kvapkách nameriame výrazne viac plusových dioptrií ako pred nimi.
Meranie po kvapkách je u detí základom správneho určenia ďalekozrakosti.
Ako sa ďalekozrakosť lieči?
Základom liečby sú okuliare s plusovými dioptriami.
Okuliare robia časť práce, ktorú by inak muselo oko vykonávať neustálym zaostrovaním. Znižujú námahu očí, umožňujú pohodlnejšie videnie a vytvárajú správne podmienky pre vývoj zraku.
Ak očný lekár predpísal dieťaťu okuliare na celodenné nosenie, má ich nosiť celý deň – nielen pri čítaní, písaní alebo v škole.
Pri tupozrakosti môže byť okrem okuliarov potrebná aj ďalšia liečba, napríklad prekrývanie lepšie vidiaceho oka.
Zmenšuje sa ďalekozrakosť rastom?
Detské oko rastie a predlžuje sa. Preto sa môže ďalekozrakosť počas detstva postupne zmenšovať. Tento prirodzený vývoj oka nazývame emetropizácia.
Nie je však možné vopred povedať, ako sa bude ďalekozrakosť vyvíjať u konkrétneho dieťaťa. U niektorých detí výrazne klesne, u iných zostáva a môže pretrvávať aj v dospelosti.
Preto okuliare nezoslabujeme ani nevysádzame podľa veku, ale podľa výsledkov pravidelných očných kontrol.